„Slobodu Tibetu“ bolo motto demonštrácie, zorganizovanej 6. októbra 2000 občianskym združením „Ži a nechaj
žiť“. Ani mimoriadne nepriaznivé počasie neodradilo okolo 200 účastníkov, ktorí sa zišli pred Prezidentským
palácom. Po úvodných príhovoroch sa vydal sprievod na dlhý pochod k čínskemu veľvyslanectvu. Cestou
prevolávali heslá žiadajúce slobodu pre Tibet a odsudzujúce Čínu. Budili tým značnú pozornosť obyvateľov
jednej z najluxusnejších častí Bratislavy, ale i policajtov, ktorí váhali či nezakročiť. Pred čínskou ambasádou
mali policajné hliadky pohotovosť. Kratučké príhovory, heslá, stavba symbolickej mohyly, minúta ticha za
zosnulých i stále trpiacich Tibeťanov a premietnutý obraz dalajlámu z filmu Kundün na stenu čínskeho
veľvyslanectva boli dôstojným úvodom nadchádzajúcej dalajlámovej návštevy.
Súcit, láska, porozumenie – tieto slová sa niesli celou prvou návštevou Jeho Svätosti dalajlámu na Slovensku,
zorganizovanej At Home Gallery v Šamoríne. Práve tu, v synagóge, podobne ako rok predtým, tvorili mnísi
z kláštora Namgjal (kláštora Jeho Svätosti) Kalačákru mandalu. Ľudia z celého Slovenska sa prichádzali na ňu
pozrieť. Viacerí sa zhodovali v tom, že mandala v nich vyvoláva myšlienky dobra, mieru, pokory, a to bez
ohľadu na vyznanie. V závere mnísi doplnili mandalu o tibetské a slovenské vlajky.
Na druhý deň, v nedeľu 15. októbra, sa za účasti Jeho Svätosti uskutočnil obrad rozmetania mandaly a neskôr
jej vysypanie do Dunaja v Čilistove.
V ten istý deň poobede sa konala v Športovej hale na Pasienkoch v Bratislave prednáška Jeho Svätosti „Etika
pre nové milénium“. Približne 5000 prevažne mladých ľudí zaplnilo halu do posledného miesta. Spočiatku bolo
rušno, no po príchode Jeho Svätosti všetko stíchlo. Prednášku zahájil a zároveň aj moderoval Marek Ťapák,
riaditeľ divadla Nová Scéna v Bratislave. Dalajláma hovoril o potrebe súcitu, lásky a porozumenia a neustále
zdôrazňoval, že všetci ľudia sú si rovní a chcú byť šťastní. To je to, čo nás spája. Takmer hodinovú prednášku
ukončila pol hodina odpovedí na otázky poslucháčov, ktoré sa týkali najmä vzťahu kresťanstva a buddhizmu,
otázky konca sveta alebo postoja k modernému, pretechnizovanému svetu. O problematike Tibetu sa dalajláma
zmienil len okrajovo. Odchádzajúci oceňovali príjemnú atmosféru, viacerí boli milo zaskočení masovým
charakterom akcie. Málokto veril, že hala bude vypredaná (dokonca 2 týždne vopred).
Na druhý deň (v pondelok 16. októbra) ráno sa konala tlačová konferencia v hoteli Devín, kde počas svojej
krátkej návštevy dalajláma so svojou delegáciou pobýval. Na konferenciu prišlo niekoľko desiatok novinárov,
ktorí nedočkavo čakali na Jeho Svätosť. Hovoril o svoj živote a strastiplnej ceste Tibetu. Zdôrazňoval, že Tibet
nežiada samostatnosť, ale vysoký stupeň autonómie. Okrem autonómie požaduje pre svoj ľud demokraciu. V jej
záujme by bol pripravený vzdať sa funkcie politického vodcu Tibeťanov.
Hneď po skončení tlačovej konferencie sa dalajláma ponáhľal na prevzatie čestného doktorátu na Univerzite
Komenského v Bratislave. Na túto skutočnosť najvyšší duchovný vodca Tibetu reagoval svojím povestným
zmyslom pre humor: „Dobré na tom je, že som dostal doktorát bez dlhého štúdia, pričom študenti musia tvrdo
na tomto titule pracovať.“ Odovzdávania doktorátu sa zúčastnili viacerí poslanci, minister vnútra Ladislav
Pittner, predseda Ústavného súdu SR Ján Manák a vicepremiéri Pavol Hamžík a Pál Csáky - ten sa s ním stretol
už v nedeľu večer. Rektor UK prof. Ferdinand Devínsky v príhovore k udeleniu doktorátu mimo iné povedal, že
napriek tomu, že sa Slováci majú z hľadiska slobody lepšie, by si nemali zakrývať oči a otáčať sa k tomuto
závažnému problému chrbtom.
Počas celej návštevy bola Jeho Svätosti venovaná obrovská pozornosť, ktorú nemal ani pápež Ján Pavol II., a
to je čo povedať v takej katolíckej krajine, akou je Slovensko. Dalajláma a Tibet boli predmetom debát – tých,
ktorí o Tibete doteraz nič nevedeli, ale i tých, ktorí sa oňho už predtým zaujímali. Dalajláma i mnísi, ktorí ho
sprevádzali, si získali srdce takmer každého Slováka.
Touto návštevou nastal na Slovensku zlom, s ktorým hádam nepočítal žiaden politik, ba ani cirkevní
hodnostári. Tí doslova spanikárili, keď videli záujem verejnosti o dalajlámovu návštevu. Ekumenická rada
cirkví dokonca zašla tak ďaleko, že obvinila Jeho Svätosť z účasti na atentáte v japonskom metre, za čo sa im
neskôr dostalo ostrej kritiky.
Dalajláma navštívil už vyše 47 krajín ako na oficiálnej, tak i neoficiálnej úrovni. Počas svojich ciest sa stretol
s mnohými významnými štátnikmi a politickými osobnosťami. Pred návštevou na Slovensku rokoval
v Maďarsku s predsedom vlády Viktorom Orbánom. Zo Slovenska odchádzal do Českej republiky, kde ho
opätovne prijal prezident Václav Havel. Kým svet prijal dalajlámu na najvyššej úrovni, naša krajina nie.
Návštevu ignoroval prezident Rudolf Schuster, premiér Mikuláš Dzurinda, predseda parlamentu Jozef Migaš,
minister zahraničných vecí Eduard Kukan a iní. Aspoň čiastočne sa snažili napraviť reputáciu vlády jej
podpredsedovia – najmä Pál Csáky, ako aj niektorí poslanci.
Ohlasy z návštevy doznievali ešte vyše dvoch týždňov. Novinári kritizovali politikov a nebáli sa ani kritiky
Číňanov. V mnohých novinách a časopisoch sa objavili články s obrazovou dokumentáciou o histórii a
súčasnosti Tibetu. Takmer každé periodikum referovalo o návšteve. Aj keď spočiatku niektoré noviny a
televízne štáby mali obavy z otvorenej kritiky alebo podávali nie celkom presné informácie, ku koncu návštevy
sa snažili o objektívny pohľad na danú problematiku.
Dalajláma priniesol na Slovensko úsmev, posolstvo lásky, súcitu a dobra. Svojou láskavosťou,
spontánnosťou a nákazlivým smiechom sa dotkol mnohých sŕdc. Ľudia mu načúvali a vrelo a úprimne prijali
túto vzácnu osobnosť.
Tento článek je převzat z časopisu Tibetské listy č. 11 - jaro 2001
[
15.04.2001
zdroj: Tibetské listy (www.lungta.cz) autor: Andrea Fojtů ]
|